Ako ryby po prúde...

Autor: Kristína Kucharovicová | 7.4.2012 o 18:54 | (upravené 7.4.2012 o 19:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  38x

Vynárajú sa ako zvedavé šťuky, otvárajú malé ústa a ceria nabrúsené zuby. Chcú sa nadýchnuť, ukadnúť si trochu slobody. Pripomenúť sa, vzniknúť a odísť. Stále pod vodou. Dole prúdom... Aké to asi je vzoprieť sa a ísť naopak? Skúsme to! kričia, až sa im nadúvajú žiabre. Ich malé čierne hlavy vykukujú spod hladiny. Len okamih! Len toľko, kým sa rozplynie penová bublina, len zachytiť aké to je tam vonku. Tam vonku....   Také sme už prišli na svet, studená voda, pod hladinou neviditeľný svet. Nechceme. Búrime sa ako more, keď sa vietor rozhodne duť na gajdy. A ostatní navôkol len kričia: Ste ryby a rybami aj ostanete tak ako dych ostane navždy priesvitný.

 

Vynárajú sa ako zvedavé šťuky,

otvárajú malé ústa a ceria nabrúsené zuby.

Chcú sa nadýchnuť, ukadnúť si trochu slobody.

Pripomenúť sa, vzniknúť a odísť.

Stále pod vodou. Dole prúdom...

Aké to asi je vzoprieť sa

a ísť naopak?

Skúsme to! kričia, až sa im nadúvajú žiabre.

Ich malé čierne hlavy vykukujú spod hladiny.

Len okamih!

Len toľko, kým sa rozplynie penová bublina,

len zachytiť aké to je tam vonku.

Tam vonku....


Také sme už prišli na svet,

studená voda,

pod hladinou neviditeľný svet.

Nechceme. Búrime sa ako more,

keď sa vietor rozhodne duť na gajdy.

A ostatní navôkol len kričia:

Ste ryby a rybami aj ostanete

tak ako dych ostane navždy priesvitný.


Zatrpknutí! Nepočúvať ich!

Aj oni raz isto chceli metamorfózu.

Splynúť s vetrom a kráčať...

Chceli? Kedysi. Už zabudli.

Dlhmi a rokmi v tej šedivej vode

stratilo farbu všetko navôkol.

Aj ich vlasy, aj ich sny.

Pominuli sa ako morská pena,

veď napokon vo vode sa všetko raz rozplynie.

Aj my. To sa dalo čakať.


Čakať. Vyhýbať sa. Odkladať na neskôr.

Omyly, ktoré nechceme opakovať.

Nesmieme,

a predsa raz možno budeme.

Dravec prežije.

Málokto je orlom.

Príliš dravý je prúd.

Rozomelie všetko, čo mu príde pod zobák...

Eiffelove veže našich túžob,

hodnoty prarýb, našich predkov,

čerstvé jahody nazbierané za dusivého letného rána.


Dusí nás zovretie hrdla,

motýle v bruchu,

predstava, že aj my raz budeme,

budeme ako oni.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?


Už ste čítali?